Polievky sú dnes bežnou súčasťou jedálneho lístka, akousi predohrou k obedu, vytvorenou v dielni kuchárskeho umenia.

Polievka je iba úvodom k ďalším chodom. Jej teplotou sa prekrví sliznica žalúdka, takže potom môže lepšie vylučovať tráviace šťavy, pričom ešte pomáhajú dráždivo voňajúce aromatické látky, ktoré sa vyvarili do polievky.

Polievka pripraví naše tráviace ústroje na prijatie ostatného jedla, na ktoré sa už iste vopred tešíme, keď je náš čuch opojený ešte len vôňou polievky.

Polievky majú aj svoju sýtiacu hodnotu a záleží na množstve pridaných látok, nazývaných pohonnými, ako sú napr. zemiaky, múka, tuk, koľko energie dodajú nášmu telu. Hoci tanier mäsovej polievky dodá len 83 kJ, vyváži to jej vysoká chuťová hodnota a pôžitok z jedla. Zemiaková polievka dodá už viac ako 420 kJ a jej výživnú hodnotu môžeme ľahko zvýšiť pridaním smotany, krúp alebo cestovín.

Ak do polievky pridáme niekoľko lyžíc mlieka, dodáme jej tým cenné živočíšne bielkoviny. Je to dôležité najmä pri strukovinách, ak v ten istý deň nejeme mäso. Mlieko pridávame do polievok až na koniec úpravy, aby sa dlhým varom neznehodnotilo. Zápražku zas treba dokonale povariť (aspoň 15 minút). Zelenú petržlenovú vňať a pažítku, vypestovanú aj v zime v kvetináčoch, alebo rajčiakový pretlak pridávame do polievok pre zachovanie vitamínu C až po odstavení nádoby z plameňa, najlepšia priamo do taniera.

Polievky máme jesť vždy len trochu a nikdy sa jej nenajesť dosýta.Pamätajme na to, že po tomto prvom chode príde ešte chutnejšie a lepšie jedlo. Teda polievky nejeme viac ako 2 až 2 a 1/2 dl.